Denník 2nula15

Krása sa dívať na to , ako sa rozpadáva jeden svet a ten druhý zatiaľ kvôli tomu druhému chátra . Je to rozpad , jedna vec závisí na druhej . Zničí sa jedna , zničí sa aj druhá . Ničí sa druhá , poškodzuje prvú . Algoritmus života , keď sa človeku nedarí . Ak chcú , aby prežila jedna vec , druhá musí zaniknúť , aby tá prvá prežila , alebo vydržala útlak . Chcel mnohokrát ukončiť svoj život ? Určite áno . Bolo by to úžasné stretnúť opäť starú mamu , ale aj starého otca . No k čomu by to bolo ? Často si len tak kládol otázky , veď život je o tom si ho užívať , je o tom žiť si svoje sny , kráčať tam , kde nikto iný z okolia nevie vkročiť , lebo na to nemá silu . Vždy potom ale prišla tvrdá rana . Tá vec ho zaradila opäť naspäť medzi tých, ktorý boli úplne dole – na dne .
Ale inak deň v kľude , kdesi tam videl ten perfektný pocit z dňa . Slnko svietilo , peniaze boli prichystané , už sa len vydať na cestu . Vlak išiel ale neskutočne pomaly , akoby nechcel , aby sa vydal na tú cestu . Postupne mu slnko uberalo energiu a on len sedel a kukal dohora . Popritom prechádzali okolo jeho sedadla turisti a miestny . Cítil , že každý kto prešiel okolo , naňho pozrel . Tie pohľady boli neskutočné . Je jedno či človek spal , alebo len kukal druhým smerom , vždy mal ten divný pocit , že ho niekto sleduje . Potom sa pootočil na druhú stranu a videl , ako ho sleduje akási postaršia žena . Celý čas sa usmievala . Do uší vopchal sluchátka a opäť púšťal tie isté piesne dookola . Točil ich stále dookola až kým nevystúpil z vlaku . Babka vystúpila zároveň s ním . Stále po ňom pozerala a usmievala sa . Prechádzal podchodom až k obchodu . Zrýchloval viac a viac aby si bol istý , že za ním už tá stará žena nekráča . Vošiel dovnútra a kúpil si cigarety . Práve chcel vyjsť , keď mu cestu opäť skrížila tá stará ženská . Ten istý pohľad , ten istý úsmev . ,,Prepáčte mladý pán ,´´ posunula sa na bok a on v rýchlosti prešiel . Čo to sakra bolo ? Niečo ako , keď smrti neunikneš alebo tak , presne to mu pripomínala tá žena . Vrásky , stará tvár , palička po ruke a zhrbené telo . Radšej sa nad tým ďalej nezamýšlal a ponáhľal sa na autobus .
Nastúpil , sadol si a čakal kým sa pohnú . Vtedy prišlo ale to , čo vôbec nečakal … alebo skôr koho . Je to ona ? Nie blúzni predsa to nemôže … Ach do čerta .
Sklonil hlavu , hudbu pustil naplno a čumel do mobilu . Ako to je možné , opäť to isté !? Srdce mu takmer vyskočilo z hrude a predýchaval to , čo nedokázal vtedy, keď takmer vyskočilo . Prečo teraz ? Prečo dnes ? Autobus išiel opäť tak pomaly . Ten skurvený čas , prečo ako ? Pozerá sa ? Toľko otázok sakra , stop s tým . Kdesi tam bude tá cesta , och autobus už zastáva . Rýchlo sa postavil , do úst vložil cigaretu , a ponáhlal sa k dverám . Otvorili sa , okamžite preč . Vľavo alebo vpravo ? Do peklaaaa …
,,Ahoj , kam ideš?´´ áno , nasledoval výbuch v tele . Čo nasleduje po výbuchu ? Otrasy , ďaľší výbuch , znova otrasy . ,,Eh idem …´´,zastavil sa mu dych , musel to predýchnuť a pokračoval : ,,Idem trochu posedieť s kamarátkou . Pokecať a tak … ´´ Očakával áno striasol som sa toho , tak ako sa teraz trasie moje telo nie ? ´´ No pokračovalo to : ,,Idem si zapáliť tu za roh ideš aj ty ?´´ Len prikývol a premýšľal čo spraví . Toto nieje deja vú , alebo sa niečo podobné už stalo … Možno sen alebo tak . Musí sa prebudiť . Okamžite , rýchlo zvonček alebo niečo . No stále kráčal za ňou , stále hľadel do mobilu . Prišli za roh , vytiahol si ďaľšiu cigaretu … Počkať , kedy dofajčil prvú ? To je jedno . Nevedel o ničom . Vytiahol z vrecka zapaľovač a snažil sa zapáliť si . Ruky sa mu otáčali do všetkých svetových strán . Aaaach … Od nervov takmer zahodil cigaretu . No nakoniec ju zapálil . Moment na to už kráčali po ceste . Telo sa prestalo triasť , no stále strácal dych … Ako to , že nevie čo má povedať . Určite to je len sen . Zachvíľu sa niečo stane a všetko to bude preč . ,,Chcela som len aby si vedel , že ma to všetko mrzí , niečo sa pokazilo a nejde to napraviť . Zatiaľ nie … Vieš , stačí si len počkať ,´´ prestala hovoriť a zastala . ,,Prečo si ticho ? To mám mlčať !? Alebo chceš zo mňa spraviť len blázna ? Myslíš si , že ja to mám ľahšie ako ty !? Alebo čo si presne myslíš , je to len hra !!! Je to hra chápeš !´´ Je to len sen , je to len sen !!! PROSÍM !!! Vtedy sa prebudil v posteli . Videl len jej tvár a hnedé oči . Zrazu bolo všetko preč . Pozrel sa na mobil , dva zmeškané hovory , 2:30 ráno a smäd . Krása … Nikdy viac prosím .